Šimonkov druhý rok : júl 2012 – júl 2013

Toto obdobie bolo pre nás oveľa lepšie. Samozrejme, že hlavný problém – Šimonkovo postihnutie – ostalo, ale zažívali sme viac pokoja. Odbudli nám hospitalizácie. Odborné vyšetrenia sme zredukovali len na tie, ktoré nám priniesli nové informácie a posúvali Šimonkov zdravotný stav dopredu. Väčšina ostatných bola len o opisovaní zdravotnej dokumentácie. Tak nám ostalo viac času na rodinnú pohodu a zmysluplnú intenzívnu rehabilitáciu.

So Šiminom sme boli rehabilitovať dva týždne v Dunajskej Lužnej, kde mu však naordinovali iba klasickú vojtovku, ktorá ho už k ničomu nestimulovala. Najväčší pokrok sa mu podarilo urobiť po dvojtýždňovej rehabilitácii v ADELI centre v Piešťanoch , ktorú absolvoval dvakrát za sebou s trojmesačným odstupom. Odvtedy sa dokáže dať na štyri a usedieť s oporou rúk. Napriek tomu, že poloha ešte nie je 100% správna, nakoľko hypotonus je výrazný najmä v šijovej oblasti a niekedy mu padá hlavička, je to veľký pokrok.

Okrem toho sme začali chodiť do neurologockého centra do Bratislavy, kde mu lekárka po zhodnotení zdravotného stavu a negatívnom EEG naordinovala lieky – vitamíny na podporu metabolizmu mozgových buniek. O zázraku nehovorím, ale možno práve kombináciou týchto liekov a rehabilitácie, ktorú v ADELI “ušili” priamo naňho, začal byť výrazne vnímavejší a pohyblivejší. Pozná svoj domov, rodičov, vedome sa na nás škerí a raduje sa, keď sa mu prihovoríme. Pozná svoje hračky, vie, že so zubnou kefkou sa čistia zúbky, ťapká si a reaguje na pár slov a pokynov. Vie, že ide cvičiť, čo dáva nesúhlasným plačom zreteľne najavo. Vie, že sa ide kúpať, čo miluje, vie, že v postieľke sa spáva, vie, že v kočíku má pripnutú svoju obľúbenú hračku, ktorú hneď hľadá, len čo ho tam posadíme, …vníma veci okolo seba svojím spôsobom.

Tiež sme radi, že je dobrý spolucestujúci. V autosedačke je spokojný, keď je unavený, zaspí a zbožňuje rýchlu monotónnu jazdu po diaľnici, takže cesty na vyšetrenia do Bratislavy sú celkom obľúbené. A keďže nám to jeho zdravotný stav umožnil, zobrali sme sa na pár dní v zime i v lete na dovolenku, čo sa nám podarilo po dvoch rokoch, tak už bolo na čase.